Kontakt

info@alvaria.sk

E-learning – Otvorené dáta v samospráve

Ako uchopiť zverejňovanie koncepčne

Pozrite si prednášku Milana Andrejkoviča o tom, ako uchopiť zverejňovanie otvorených dát koncepčne. Skúste sa zamyslieť nad tým, ktoré kroky sú potrebné urobiť vo Vašom úrade pred tým, než začnete zverejňovať dáta. Medzi organizáciami existujú rozdiely, preto je vhodné zohľadniť špecifiká, ktoré charakterizujú Vašu organizáciu.

 

Skrátený obsah prednášky:

“Chceme naozaj aby sa Slovensko premenilo na dátový štát. . . Rozhodovanie na úrovni štátnej správy ale aj samosprávy, či už v individuálnom prípade alebo pri tvorbe nejakých verejných politík, by malo byť založené na kvalitných analýzach, evaluáciách a predikciách, ktoré sú však založené na kvalitných dátach. . . Pokiaľ budú dobré dáta na lokálnej, či celoštátnej úrovni, len vtedy môžeme robiť dobré analýzy, evaluácie – vtedy môžeme spraviť dobré rozhodnutia.”  

Ľudia z miest a krajov sa častokrát pýtajú ako nastaviť proces zverejňovania open data v organizáciách koncepčne, systematicky. Asi najpovolanejšou osobou v SR na zodpovedanie ich otázok je Milana Andrejkovič, ktorý je hlavným dátovým kurátorom na Slovensku, má na starosti tvorbu Zákona o údajoch, vedie tematické skupiny na MIRRI a koordinuje činnosť dátových kurátorov na jednotlivých ministerstvách. Dátová kancelária nazerá na údaje komplexne – okrem otvorených dát rieši aj moje dáta, big dáta, referenčné registre a problematiku zdieľania údajov v rámci politiky 1x a dosť.  

V jeho prednáške pokryl hneď niekoľko dôležitých tém a problémov, s ktorými sa ľudia v organizáciách stretávajú často:  

  • Atribúty otvorených dát – technické, licenčné pravidlá.Otvorené dáta vychádzajú zo známej 5 hviezdičkovej stupnice. Za otvorené údaje sa považujú len tie, ktoré sú zverejnené minimálne na úrovni 3 hviezdičiek (csv) a pod otvorenou licenciou. Ideálne, z dielne Creative Commons, ktoré sa používajú po celom svete.   
  • Ako spraviť dátovú inventúru (dátový audit) – Dátový audit je snaha o pochopenie celkového managementu údajov v organizácii– aké údaje sa v organizácií v zmysle existujúcej legislatívy zhromažďujú, v akom sú stave, či sa zbierajú priebežne a kto je ich gestorom. Návrh štruktúry do ktorej môžu organizácie spisovať svoj dátový inventár zverejnila Dátová kancelária na tomto mieste.  
  • Akú rolu by mal zastávať v organizácii dátový kurátor– Osoba, ktorá by mala presne vedieť aké údaje sú zhromažďované v organizácii, aké informačné systémy sa v organizácii používajú, aké IT projekty sa plánujú a s akými dátovými výstupmi, kto zapisuje údaje do systémov a v akej kvalite sú zhromažďované (presnosť, aktuálnosť, úplnosť, správnosť). Kurátor posudzuje, či sú dáta v informačných systémoch v súlade s reálnym stavom (zdroj pravdy).  
  • Aké dáta zverejňovať a na akom mieste  – Formálnou odpoveďou je zverejňovať všetky údaje, ktoré nie sú citlivé, chránené, utajované. Keďže ide o množstvo dát, na začiatku je dobré spýtať sa lokálnej komunity o aké dáta má záujem. Zistenie reálneho dopytu, je základným predpokladom k tomu, že sa so zverejnenými dátami bude následne pracovať. Na národnej úrovni sa robí prieskum dopytu verejnosti pravidelne a jeho výsledky nájdete na tomto mieste. Ďalším prístupom je pozrieť sa na to, aké dáta zverejňujú ostatné samosprávy, zverejniť datasety identifikované v publikačnom minime pre samosprávy, či štátnu správu 

 

Základné témy, na ktoré je potrebné myslieť, keď už sme rozhodnutí otvoriť dáta a začať zverejňovať otvorené dáta koncepčne sú:

  • Legislatíva
  • Dátový audit
  • Určenie dát na zverejnenie
  • Súlad s GDPR
  • Bariéry a ich riešenie
  • Licencovanie
  • Technické štandardy
  • Výber platformy
  • Informovanie verejnosti

V tejto a ďalších lekciách Vás prevedieme krok za krokom základnými informáciami o všetkých týchto témach.

Technickým okolnostiam zverejňovania  údajov (formáty a štandardy, licencie, platformy) sa budeme venovať v lekcii č. 6 Ako zverejniť dáta technicky.

Táto schéma znázorňuje postup otvárania dát. Dátový audit má na začiatku identifikovať dáta v úrade, následne je potrebné určiť dáta na zverejnenie, až potom nasledujú ďalšie kroky. Ide o proces ktorý sa neustále opakuje podľa možností samosprávy. V ďalších opakovaniach je možné využiť skúsenosti z predchádzajúceho obdobia  alebo aj spätnú väzbu od používateľov údajov na zlepšenie procesov a skvalitnenie výstupov.

Schéma zobrazuje postupnosť krokov pri zverejňovaní dát, začína sa dátovým auditom (zdroj: Alvaria)