Dotácie sú jedným zo základných nástrojom samosprávy, ktorým môže finančne podporovať rôzne aktivity na svojom území, ktoré sú prínosné pre jej obyvateľov.

K dotáciám sa vraciame po takmer roku a pol, odkedy sme sa ich prvýkrát pokúsili vizualizovať.

Počet samospráv, ktoré zverejňujú otvorené dáta o dotáciách sa za ten čas príliš nezmenil, dáta vo formáte otvorených dát zverejňujú Banská Bystrica, Hlohovec, Levice a Prešov, zo samosprávnych krajov je to Prešovský samosprávny kraj, čiastočne aj Nitriansky samosprávny kraj (dotácie za šport, súbor však neobsahuje rok dotácií).

O tom, že má význam tieto dáta zverejňovať asi netreba zdĺhavo písať, benefitov je dosť nielen pre samosprávu a jej občanov, ale aj potenciálnych prijímateľov. Okrem samotnej transparentnosti je možné ľahšie odhaliť pochybné dotácie, pre prijímateľov je možné lepšie si urobiť predstavu aké oblasti a projekty samospráva zvykne podporovať. Takisto je tieto údaje možné skombinovať s inými databázami, napríklad dlžníkov, firiem a živnostníkov, občiansky združení, atď.

Keďže v rámci našej Open Data Siete vznikla iniciatíva venovať sa tejto téme, tak sme aktívne kontaktovali samosprávne kraje a členov našej siete, či nám tieto údaje vedia poskytnúť na účely vytvorenia vizualizácie. Taktiež sme s členmi siete konzultovali pripomienky a námety a chceme im týmto poďakovať za poskytnutie dát a pomoc.

Podarilo sa nám získať údaje z týchto samospráv, ktoré ešte nemajú zverejnené otvorené dáta o dotáciách:

  • Nitra
  • Košický samosprávny kraj
  • Banskobystrický samosprávny kraj
  • Bratislavský samosprávny kraj

Tým celkový počet samospráv v našej aplikácii dosiahol 9, z čoho je počet miest 5 a samosprávne kraje sú 4. Pri tomto počte je možné niektoré údaje aj porovnávať, čo je dané aj tým že samosprávne kraje sú približne porovnateľné, kým mestá ktoré máme zastúpené vo vizualizácii sú skôr väčšie mestá (od 20 tis. do 90 tis. obyvateľov). Porovnávanie je však limitované tým, že nemáme úplnú istotu, že zdrojové údaje obsahujú všetky dotácie, ktoré boli udelené. Vzhľadom k rozdielom v rozsahu údajov sme brali do úvahy pre účely porovnávania samospráv len dotácie v roku 2018 a neskoršie. Vo filtroch je však možné zvoliť si aj predchádzajúce roky.

Pozrite si vizualizáciu dotácií

Celková suma dotácií

Celková suma skúmaných dotácií je približne 42 mil. EUR, je však nutné pripomenúť že nie za všetky samosprávy máme k dispozícii porovnateľné obdobie. V prípade Prešovského kraja siahajú dáta až do roku 2004, kým napríklad v prípade mesta Nitra, ide len o roky 2020 a 2021.

Ak vezmeme do úvahy posledné 4 kompletné roky (2018-2021) tak najviac dotácií z krajov udelil Prešovský samosprávny kraj – 16 mil. EUR, z miest to bola Banská Bystrica – 2,8 mil. EUR.


Oblasti

Údaje o podporenej oblasti nie sú pri samosprávach kompatibilné, preto sme ich museli zoskupiť do skupín. Mohlo sa však aj stať že oblasť nebola vôbec uvedená, čo sme označili ako „prázdne“.

Mestá investujú najväčší podiel svojich dotácií do športu, ide o 60-80%. Na druhom mieste je kultúra s podielom 8-22%. Nasledujú sociálne služby, cestovný ruch a regionálny rozvoj a vzdelávanie. Životné prostredie tvorí zanedbateľnú časť, najviditeľnejšiu pri meste Levice, kde ide približne o 2%.

Na druhej strane samosprávne kraje investujú formou dotácií najviac do kultúry (28-53%) a ďalej do športu, cestovného ruch a regionálneho rozvoja, vzdelávania a sociálnych služieb. Špecifikom Prešovského samosprávneho kraja je väčšia podpora športu ako pri ostatných krajoch. Najväčší podiel tvorí životné prostredie v Bratislavskom samosprávnom kraji – 6,5%. Banskobystrický samosprávny kraj zasa vyniká pri cestovnom ruchu a regionálnom rozvoji – ten zhltne necelých 18% dotácií.


Typ organizácie

Typ organizácie je možné zistiť na základe IČO, spojením s údajmi Finstatu, niektoré samosprávy uvádzajú tento údaj priamo v zozname dotácií. Situácia sa opäť líši pri mestách a samosprávnych krajoch.

Pri mestách ide najmä o neziskové organizácie (66-91%), v menšej miere firmy, cirkevné organizácie a rozpočtové organizácie. Podiel firiem je najvyšší v BB a Nitre, kde dosahuje 27-31%.

Pri samosprávnych krajoch sú prijímateľmi najmä mestá a obce a neziskové organizácie. V Prešovskom kraji tvoria významný podiel aj cirkevné organizácie (21%). Za Bratislavský samosprávny kraj sme tieto údaje nevedeli získať kvôli chýbajúcim IČO v datasete.


Štedrosť samospráv

Dá sa na ňu pozerať z dvoch uhlov. Buď hovoríme o samotných sumách, kedy dávame do pomeru celkovú žiadanú sumu a schválenú sumu alebo sa pozeráme pri individuálnych dotáciách, aké percento dostalo aký podiel zo žiadanej sumy.

Pri prvom pohľade vychádza najlepšie Banská Bystrica, Košický samosprávny kraj a Hlohovec, kde jediná Banská Bystrica pridelila viac ako polovicu žiadanej sumy (necelých 62%).

Pri druhom pohľade, ktorý je však pre prijímateľov dôležitejší však Banská Bystrica už nevyzerá tak dobre, keďže viac ako tretina žiadateľov nedostala nič a ďalšia tretina menej ako 50% žiadanej sumy. Z hľadiska žiadateľa je teda najlepší Hlohovec, Prešov a Košický samosprávny kraj. Hlohovec pridelil až 58% žiadostí viac ako polovicu žiadanej sumy, Prešov 53% a Košický samosprávny kraj 46%. V tomto pohľade dopadla najhoršie Nitra a Banská Bystrica. Nitra je na tom o niečo lepšie, keďže nemá až taký vysoký podiel neprijatých žiadostí. Samozrejme táto štatistika je závislá od kvality predložených projektov, pričom v niektorom z miest sa mohlo stať že sa jednoducho viac peňazí prideliť nepodarilo kvôli nekvalitným projektom alebo sa dotačná schéma úplne zrušila napríklad z dôvodu nedostatku financií.


Riziká

Každá samospráva má vlastné pravidlá komu môže a nemôže byť udelená dotácia. Najčastejšie nemôže byť prijímateľom dotácie subjekt, ktorý dlhuje na daniach alebo nemá vyrovnané iné záväzky voči samospráve. Každá samospráva však nemusí poznať aj iné podlžnosti, ktoré prijímateľ môže mať voči štátu, zdravotným poisťovniam alebo Sociálnej poisťovni, prípadne iným subjektom (platobný rozkaz). Tieto riziká sme sa rozhodli zistiť opäť z databázy Finstat, ktorá tieto dáta obsahuje. Pri každej dotácii sme sa pozerali na rok, v ktorom bola udelená a následne sme zistili aké riziká v danom roku prijímateľ mal. Tieto údaje je potrebné brať s rezervou, keďže dotácia mohla byť udelená ešte pred tým, ako sa riziko vyskytlo.

Najvyšší počet rizík sme zistili pri Prešovskom kraji a Banskobystrickom samosprávnom kraji, sú to ale aj kraje, ktoré rozdeľovali veľa dotácií. Zaujímavejší je preto pohľad na to, aké percento dotácií bolo udelené priímateľom, ktorí mali riziká. V tomto porovnaní Banská Bystrica udelila takýmto prijímateľom až 11% dotácií Banskobystrický a Prešovský samosprávny kraj 7%, ostatné samosprávy mali tento podiel okolo 5-6%. Tieto údaje by si určite zaslúžili hlbšie preskúmanie.


Mapa dotácií

Vytvorili sme tiež mapu dotácií podľa jednotlivých miest a obcí. Dáta boli na mapu umiestnené na základe sídla prijímateľa zisteného z databáz Finstatu pomocou IČO. V prípade Prešovského kraja je použité miesto realizácie projektu, ktoré kraj vo svojich datasetoch uvádza. Tento údaj je presnejší, nakoľko miesto realizácie projektu sa môže líšiť od miesta sídla prijímateľa, v niektorých prípadoch aj o stovky kilometrov. Farebne sú rozlíšené dotácie podľa ich celkovej výšky v danom meste alebo obci. Mapa je určená pre vedenie samosprávnych krajov ale aj pre ich občanov, ktorí si tak vedia pozrieť ako sú rozložené dotácie v samosprávnom kraji.


Prehľad

Na koniec vizualizácie sme umiestnili prehľadovú stránku, kde je možné filtrovať podľa samosprávy, ktorá dotáciu udelila, sídla prijímateľa, oblasti dotácie a vyhľadať príjemcu dotácie podľa názvu.

Záver

Cieľom vizualizácie je sprostredkovať v prístupnej forme údaje o dotáciách samospráv pre občanov, ako aj volených predstaviteľov, úradníkov ako aj žiadateľov. V niektorých prípadoch sme sa pokúsili porovnávať samosprávy medzi sebou (podiel podporených dotácií, riziká), aby sme zistili, ktoré sú na tom najlepšie a pomohli tým horším, aby sa zlepšovali. Zverejňovanie dotácií vo formáte otvorených dát má veľký význam, keďže tieto údaje sú dobre použiteľné a prinášajú potrebnú transparentnosť do ich udeľovania čo následnej zvyšuje aj hodnotu za peniaze pre obyvateľov.

Aby sme uľahčili prácu s údajmi pre potenciálnych záujemcov, je možné si stiahnuť z aplikácie aj zdrojové údaje v jednom súbore (odkaz Viac informácií).

Odporúčania samosprávam

Najväčším problémom pri vizualizácii dát sú niektoré chýbajúce údaje a nejednotná forma. Pri niektorých samosprávach nám veľmi chýbal údaj IČO prijímateľa, ktorý umožňuje spájanie s inými datasetmi. Pre určenie “štedrosti” udeľovania dotácií je veľmi dôležitý údaj žiadaná suma. Taktiež pre zobrazenie na mape je užitočný údaj o mieste realizácie projektu. Preto odporúčame samosprávam tieto údaje zverejňovať.